MÁME SA MODLIŤ DLHO ALEBO KRÁTKO?

            Otec kardinál Špidlík sa stretol v Moskve s istým mladým kňazom zo skupiny starovercov, ktorí sú známi tým, že konajú bohoslužby podľa starého spôsobu a tie sú veľmi dlhé. Kňaz, staroverec, sa opýtal kardinála Špidlíka: „Ako dlho sa modlíte?“ Kardinál si odkašľal a začal počítať. Hovorí: „K svojím modlitbám som pridal k dobru, čo sa len dalo. A keď som oznámil spočítanú hodnotu, kňaz staroverec vážne pokýval hlavou a zhodnotil: „Málo...““
            Koľko sa vlastne má človek modliť, aby bol dobrým kresťanom? V odpovedi na túto otázku sa líšia nielen duchovní autori, ale i jednotlivé evanjeliá. Na jednej strane sú veriaci napomínaní, aby sa nemodlili veľa ako pohania. Na druhej strane Ježiš schvaľuje postoj Márie, Martinej sestry, ktorá si sadla k Ježišovým nohám a počúvala ho.
            Úprimná modlitba mení predovšetkým nás samotných. Zmena citov, sklonov, postojov – to je výsledok vytrvalých modlitieb. Takto sa modlievajú tí, ktorí za nič zvláštne neprosia. Teší ich, že môžu hovoriť s Bohom. Je to niečo podobné ako keď sa človek stretne s priateľmi. Nechodieva k nim, aby ich o niečo prosil, ale aby sa u nich zastavil, ako sa hovorí, na kus reči. Cíti sa s nimi dobre a tak rastie priateľský vzťah.
            Preto nie je dôležité odpovedať, či je potrebné modliť sa veľa alebo málo, ale či mi modlitba umožňuje rozvíjať osobný vzťah s Bohom. Teda nie dĺžka je rozhodujúca, rozhodujúci je vzťah. Na toto pamätajme, keď nás bude trápiť otázka, či má naša modlitba dostatočné trvanie.